Diskusní fórum modelářů

MiG-23MF ev.č. 7184 bol dodaný s treťou skupinou v decembri 1979. Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A.
Pekné farebné foto tohto stroja mi poskytol Petr Kýbus. Ďakujem.

SO v FWD prevedená v období september 1990 až august 1991.
Posledný let vykonal v júni 1994.
Stroj je v súčasnosti vystavený v areáli LOM Praha-Malešice ČR. V LOM-e ho pre mňa detailne nafotil môj kamarát Dušan Chvojka. Vďaka Duško.

V Sovietskom zväze bolo v rokoch 1968 až 1985 vyrobených viac ako 6000 ks lietadiel typovej rady MiG-23/27 Flogger. Tvorili výzbroj viac ako 70 plukov VVS a Letectva PVO ZSSR. Z tohoto počtu bolo 3629 ks MiG-23 v stíhacích verziách.
Ďalších 150 kusov stíhacích-bombardovacích MiG-27ML bolo vyrobených indickým konzorciom HAL (Hindustan Aeronautics Ltd.) pre Indické vojenské letectvo.
Všetky stíhacie verzie boli vyrábané v Moskovskom leteckom závode №30 „Znamja truda“. Najpočetnejšou a prvou skutočne masovo vyrábanou stíhacou verziou bola typová rada MiG-23M/MS/MF.
Verzia MiG-23M Izdelie 23-11M bola vyrábaná v rokoch 1972 až 1978 a plukom VVS bolo dodaných 1353 strojov.
Prvá komerčná verzia MiG-23MS Izdelie 23-11MS bola produkovaná v rokoch 1974 až1978 letectvám arabských krajín bolo dodaných 179 strojov.
Druhou komerčnou verziou bol MiG-23MF vyrábaný v rokoch 1978 až 1983. Celkovo bolo vyprodukovaných 278 kusov v dvoch variantách. Variant A mal voči MiG-23M prevedený downgrade avioniky v menšom rozsahu, variant B vo väčšom.
MiG-23MF Izdelie 23-11A - variant A bol určený na export do spriatelených národnodemokratických krajín Varšavskej zmluvy ktorým bolo v rokoch 1978 až 1982 dodaných 121 lietadiel. Ďalších 42 lietadiel tohoto typu bolo dodaných VVS.
MiG-23MF Izdelie 23-11B - variant B bol exportovaný do krajín tretieho sveta v rokoch 1980 až 1983 v počte 115 ks.

Bulharské vzdušné sily (Българските военновъздушни сили)
Bulharskému vojenskému letectvu bolo dodaných 12 kusov MiG-23MF. Stroje boli dodané v dvoch skupinách. Prvá skupina deviatich lietadiel, výrobných sérií č. 114 a 115, priletela do Bulharska v októbri 1978, zvyšné tri z výrobnej série č. 117 začiatkom nasledujúceho roku. Bulharské MiG-23MF lietali v zostave 1. letky 18.SLP. Letka bola dislokovaná na základni Dobroslavci severne od Sofie a jej úlohou bola vzdušná obrana hlavného mesta. Počas služby bolo zničených pri haváriách päť MF-iek. Letová služba tohto typu v Bulharsku sa skončila v roku 2001.

Sovietske – fabrické kamufláže:
Bulharské MiG-23MF boli dodávané z výrobného závodu „Znamja truda“ pri Moskve v rovnakej kamuflážnej schéme ako naše stroje tohto typu. Rozloženie kamuflážnych polí podľa dvoch základných vzoroch A a B (pričom vzor B je zrkadlovým obrazom vzoru A).
Výsostné znaky na šiestich pozíciách. Z oboch strán na trupe pred výškovým kormidlom a na chvostových plochách. Na pohyblivých častiach krídla iba zospodu. V rokoch 1978 až 1991 boli výsostným označením červené hviezdy s bielym lemom, v strede hviezdy bulharský „terč“. Od januára 1992 hviezdy zamaľované a nahradené kotúčovými znakmi vo farbách trikolóry bulharskej zástavy. Hviezdy na krídlach orientované tak, že horné cípy hviezd boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 18° (maximálne otvorené).
Evidenčné/trupové čísla červené s bielym lemom, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Boli zložené z posledných troch číslic výrobného čísla a boli maľované ručne po dodaní k jednotke.
Bulharsko na svojej vojenskej leteckej technike používa originálny, takzvaný trojuholníkový systém značenia MRN (Military Register Number/Vojenské registračné číslo). Systém bol zavedený v roku 1937, v roku 1968 zmenený a je používaný dodnes. Vojenské registračné číslo je umiestnené vo vnútri trojuholníka a skladá sa z typového čísla a výrobného čísla. Typové číslo zložené z dvoch znakov je umiestnené v hornej časti trojuholníka, v dolnej časti oddelenej tenkou linkou je uvedených posledných päť číslic výrobného čísla. Na všetkých bulharských strojoch typovej rady MiG-23 sú triangle s MRN umiestnené na oboch stranách trupu pred šachtami hlavného podvozku. Typové číslo pre MiG-23MF tvoria znaky „2M“.

Bulharské – TEREM kamufláže:
V rokoch 1995 až 1997 bola na troch bulharských MF-kách (ev.č. 647, 649 a 675) vykonaná druhá stredná oprava v Leteckom opravárenskom závode TEREM Georgija Benkovského v Plovdive. Pri oprave boli prevedené práce umožňujúce zvýšenie rezursu až na 2500 hodín. Tieto stroje dostali pri oprave aj nový kamuflážny náter. Spodné plochy boli nastriekané odtieňom FS 35526 (svetlomodrá). Na horných plochách boli nastriekané kamuflážne polia z farieb FS 34096 (tmavozelená), FS 30111 (čokoládovohnedá) a FS 34227 (svetlá sivozelená). Rozloženie pre každý stroj individuálne.
Výsostné znaky kotúčového typu na šiestich pozíciách. Z oboch strán na trupe pred výškovým kormidlom a na chvostových plochách.
Evidenčné/trupové čísla biele s červeným lemom, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Boli zložené z posledných troch číslic výrobného čísla. Pred šachtami hlavného podvozku triangle s MRN.

MiG-23MF ev.č. 666 bol dodaný s prvou skupinou v októbri 1978. Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru B.
Na ľavej strane trupu ihneď za radomom namaľovaný znak 1. letky.

Začiatkom roka 1992 boli hviezdy výsostného označenia zamaľované svetlou žltozelenou farbou a nahradené kotúčovými znakmi.
V marci 2007 bol zošrotovaný na VPD v Dobroslavci spoločne s dvadsiatkou ďalších bulharských dvadsaťtrojok.

P.S.: to bol masaker, FUJ FUJ ...

MiG-23MF ev.č. 671 bol dodaný s prvou skupinou v októbri 1978. Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A.
Na ľavej strane trupu ihneď za radomom namaľovaný znak 1. letky. Začiatkom roka 1992 boli hviezdy výsostného označenia zamaľované svetlou žltozelenou farbou a nahradené kotúčovými znakmi.
V marci 2007 bol zošrotovaný na VPD v Dobroslavci spoločne s dvadsiatkou ďalších bulharských dvadsaťtrojok.

Budou i východoněmecké kamufláže?

Áno. Dnes posledný Bulhar, od zajtra DDR-óni

MiG-23MF ev.č. 675 bol dodaný s prvou skupinou v októbri 1978.
V roku 1996 vykonaná druhá stredná oprava v Leteckom opravárenskom závode TEREM pri ktorej bola na stroj nastreknutá nová kamufláž.
Zo služby vyradený v septembri 2002. V roku 2007 bol predaný do USA.

Luftstreitkräfte und Luftverteidigung der Nationalen Volksarmee DDR (LSK/LV NVA DDR)
Východonemeckému vojenskému letectvu bolo dodaných 12 kusov MiG-23MF. Stroje boli dodané v dvoch skupinách. Prvá skupina šiestich lietadiel z výrobnej série č. 108 priletela do NDR v júli 1978, zvyšných šesť lietadiel z výrobnej série 110 v druhej skupine priletelo v auguste 1978. Východonemecké MiG-23MF boli vo výzbroji jednej letky stíhacieho pluku Jagdfliegergeschwader 9 (JG-9) Heinrich Rau. Od júna 1982 do marca 1983 bol zvyšné dve letky JG-9 prezbrojené na typ MiG-23ML. Pluk operoval z letiska Peenemünde na pobreží Baltického mora. Počas služby boli tri MF-ky vážne poškodené a už neopravované. Letová služba tohto typu v NDR sa skončila v októbri 1990. Po páde Berlínskeho múru nemalo vojenské letectvo zjednoteného Nemecka Bundesluftwaffe záujem o ďalšie využitie strojov typovej rady MiG-23 (MF, ML, BN a U).

Sovietske – fabrické kamufláže:
„DeDeRónske“ MiG-23MF boli dodávané z výrobného závodu „Znamja truda“ pri Moskve v rovnakej kamuflážnej schéme ako naše stroje tohto typu. Rozloženie kamuflážnych polí podľa dvoch základných vzoroch A a B (pričom vzor B je zrkadlovým obrazom vzoru A).
Štvorcové výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla. Výsostné znaky na krídlach orientované tak, že boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 18° (maximálne otvorené).
Evidenčné/trupové čísla červené trojmiestne podľa zvyklostí LSK/LV, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny.
Na niektorých strojoch sa počas služby objavil symbol „Q“ (Qualität) označujúci stroj prevádzkovaný dlhodobo bez závad. Tento symbol bol umiestnený na ľavej strane trupu pred evidenčným číslom.

Nemecké – FWD kamufláže:
V priebehu služby bola na deviatich strojoch prevedená stredná oprava vo VEB Flugzeugwerft Dresden (FWD). Pri tejto oprave dostali kamufláž rovnakého typu ako naše MF-ky.
Prevedenie výsostného označenia a evidenčných čísiel sa nezmenilo.
Na niektorých strojoch sa počas služby opäť objavil symbol „Q“ (Qualität), na niektorých naviac aj emblém jednotky na oboch stranách kýlovky za výsostným označením.
Po zjednotení Nemecka boli na zvyšných strojoch výsostné označenia a evidenčné čísla prestreknuté tmavozelenou farbou (tmavší odtieň ako tmavozelené polia FWD kamufláže). Evidenčné čísla boli nahradené novým kódovým označením 20-01 až 20-09 podľa zvyklostí západonemeckého letectva. Výsostné označenie tvorila len malá vlajka na oboch stranách kýlovky.

MiG-23MF ev.č. 564 bol dodaný s prvou skupinou v júli 1978. Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A. Na úrovni 28. trupovej prepážky mal ostrý prechod kamufláže na oboch stranách, dá sa predpokladať že zadná časť trupu bola z iného stroja.
Na 564-ke bola februári 1983 po požiari motora za letu a následnom pristátí na brucho vážne poškodená zadná časť trupu. Stroj bol umiestnený ako učebná pomôcka v Offiziershochschule (OHS) LSK/LV „Franz Mehring“ Kamenz.
Po vyradení bol od roku 1993 umiestnený v rôznych leteckých múzeách a od roku 2002 je k videniu v priemyselnom areáli Kall (Eifel) NSR.

MiG-23MF ev.č. 568 bol dodaný s prvou skupinou v júli 1978.
Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A.
Na ľavej strane trupu pred štítkom krytu kabíny bol symbol „Q“ (Qualität).

SO v FWD prevedená v období február 1988 až február 1989.
Na oboch stranách zvislej chvostovej plochy znak jednotky.

Po zjednotení Nemecka bolo 568-ke pridelené nové kódové označenie 20-01.
Stroj bol uskladnený na základni Laage a oficiálne vyradený zo služby ku dňu 25.2.1993.
Následne sa stal súčasťou zbierok súkromného leteckého múze pri meste Hermeskeil NSR.

MiG-23MF ev.č. 577 bol dodaný s druhou skupinou v auguste 1978.
Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A.
Na ľavej strane trupu pred štítkom krytu kabíny bol symbol „Q“ (Qualität).

SO v FWD prevedená v období november 1988 až júl 1989.
Po zjednotení Nemecka bolo 577-ke pridelené nové kódové označenie 20-02.
Stroj bol uskladnený na základni Laage a oficiálne vyradený zo služby ku dňu 18.8.1994.
Od augusta 1994 je súčasťou zbierok múzea na letisku Berlin-Gatow NSR.

MiG-23MF ev.č. 584 bol dodaný s prvou skupinou v júli 1978. Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A.
Na ľavej strane trupu pred štítkom krytu kabíny bol symbol „Q“ (Qualität).

SO v FWD prevedená v období september 1986 až september 1987.
Na ľavej strane trupu pred štítkom krytu kabíny bol symbol „Q“ (Qualität).
Po zjednotení Nemecka bolo 584-ke pridelené nové kódové označenie 20-04.
Stroj bol uskladnený na základni Laage a oficiálne vyradený zo služby ku dňu 17.7.1992. Od tohto dátumu sa stal majetkom leteckého múzea v Peenemünde. Od septembra 2010 je vystavený v leteckom múzeu v Cottbuse NSR.

MiG-23MF ev.č. 586 bol dodaný s prvou skupinou v júli 1978. Kamufláž stroja prevedená podľa vzoru A.
Na ľavej strane trupu pred štítkom krytu kabíny bol symbol „Q“ (Qualität).

SO v FWD prevedená v období február 1988 až november 1988.
Kamuflážne pole na konci pravého krídla nastriekané atypicky svetlohnedou farbou.
Na oboch stranách zvislej chvostovej plochy znak jednotky.

Po zjednotení Nemecka bolo 586-ke pridelené nové kódové označenie 20-06.
Stroj bol uskladnený na základni Laage a oficiálne vyradený zo služby ku dňu 6.10.1994. Od tohto dátumu sa stal majetkom súkromného leteckého múzea pri meste Hermeskeil NSR. V júli 2000 bol predaný do múzea vo Wernigerode NSR.

MiG-23MF ev.č. 592 bol dodaný s druhou skupinou v auguste 1978.

SO v FWD prevedená v období jún 1988 až marec 1989.
Na oboch stranách zvislej chvostovej plochy znak jednotky.

Po zjednotení Nemecka bolo 592-ke pridelené nové kódové označenie 20-08.
Stroj bol uskladnený na základni Laage a oficiálne vyradený zo služby ku dňu 18.10.1994. Od tohto dátumu sa stal majetkom technického múzea v meste Eischach-Seifertschofen NSR. V roku 2006 bol predaný do súkromnej leteckej zbierky v meste Baarlo Holandsko a odtiaľ v apríli 2012do leteckého múzea v Koropi-Kalivia Grécko.